Pred niekoľkými rokmi keď som si kúpil nový počítač, tak starý som išiel predávať. Ešte v ten deň ako som kúpil nový som starý odpojil, vyfotografoval a dal na inzerát. Nasledujúce ráno sa my ozval človek že si pre neho večer príde. Keď prišiel, chcel ukázať že pc funguje, ale ja som ho presviedčal že som ho včera odpojil a že musí ísť bezchybne. Ale nedal sa odbiť a tak som ho zapojil. Samozrejme že sa nespustil. Celé zle.
Nedávno som tu čítal, že niekomu prihoreli cestoviny, nenormálne som sa na tom smial ... Dnes sa to stalo mne. Celé zle.
Minulý rok na jeseň som tri dni po sebe stúpila do toho istého h*vna, keď som sa vracala zo zastávky domov. Nikdy som nezistila, kde sa nachádzalo. Celé zle.
Dnes som poslal dievčaťu ktoré sa mi páči zaľúbený mail. Namiesto odpovede mi ho poslala naspäť s chybami označenými červenou. Celé zle.
Dnes po ceste z práce nestačí že 10 minút musí pršať (mierne povedané) práve keď idem k autu (vystúpim v meste celý mokrý do dúhy a slnka), tak doma ešte zistím že sa mi v ruksaku vysypal celý obed (maso s ryžou a štavou). Celé zle.
Dávnejšie sa konal pohreb. Nebožtík mal rád Voskovca a Wericha a príbuzní vybrali pieseň "Nebe na zemi." Človek, čo obsluhoval audio, si však pomýlil skladbu a zaznelo "V domě straší duch", kde sa o.i. spieva "Hodiny jdou pozpátku. Je tu mrtvej vzduch. Je tu něco v nepořádku, lítá tady zlej duch." Celé zle.
Včera počas reklamy v TV som prepla na iný kanál a na obrazovke v hľadisku medzi divákmi sedel manžel spolu s frajerkou. Celé zle.
Pred pár dňami dala matka auto do servisu, vymeniť letné gumy za zimné. Cestou späť sa auto neprirodzene nadhadzovalo. Matka bola znepokojená, no ja som ju ubezpečila, že to je len taká cesta, čo aj naozaj bola. Mama však pre istotu zastala, vyšla z auta a... na pravom zadnom kolese defekt. Celé zle.
Pred niekoľkými rokmi kamarátke zomrel otec. Keď sa vrátila z pohrebnej služby s papierami, našla v nich poukážku na zľavu 10% na ďalší pohreb. Celé zle.
Tento rok sme boli v Ikei v Blave pozerať nábytok, ja, moja sestra a jej manžel. V Ikei sú otáčacie dvere. No a keď sme z Ikei odchádzali s plnými rukami neviem čoho všetkého, sestra vbehla do dverí a mne ostalo pár centimetrov do toho, aby som sa tam zmestila. Samozrejme som tam vbehla, no v poslednej sekunde zastala, lebo som sa zľakla že ma to privrzne. Sestrin manžel už samozrejme nastúpil do toho ďalšieho 'priečinku' v otáčacích dverách a ako zastali, narazil tvárou do skla a nákup sa mu rozsypal. Hnusne po mne zazrel a vlastne zazeral celý čas cestou domov... Celé zle.