Dnes som sedel v kupé, a oproti, za sklom sa objavilo zlaté, asi trojročné dievčatko. Pozeralo na mňa, a stále opakovalo:
"Ty si teta? Ty si teta? Ty si teta?" Asi preto, že mám dlhé vlasy. Tváril som sa, že ju nepočujem. Pokračovala: "Ty si teta? Ty si teta? Asi ma nepočuje! Ty si teta? Ty si teta?" Vtom zakročil jej otec, ktorý celý čas stál pri nej: "Evička nechaj tetu na pokoji!" Celé zle.
"Ty si teta? Ty si teta? Ty si teta?" Asi preto, že mám dlhé vlasy. Tváril som sa, že ju nepočujem. Pokračovala: "Ty si teta? Ty si teta? Asi ma nepočuje! Ty si teta? Ty si teta?" Vtom zakročil jej otec, ktorý celý čas stál pri nej: "Evička nechaj tetu na pokoji!" Celé zle.
