Pred niekoľkými rokmi keď bol náš syn malý asi 2-3 ročný, zobral som si za úlohu, že ho vystrojím do zimy a oblečiem bundičku. Zlatý chlapec, pokojne stál a zostávalo už len zazipsovať. Pekne natiahol krk a bolo to. Zacvakol som kožu na krku. Chudáčik, strašne sa rozplakal a mne dalo hodne práce ho ukľudniť. Tak som ho postískal, poutieral slzičky a sľúbil, že sa to už nikdy nestane. S dôverou natiahol krk a cvak... A že rodič je životná istota a zázemie. Celé zle.
Vďaka za oznámenie.
Čím komentár porušuje pravidlá?
Nový komentár
Komentovať môžu len registrovaní používatelia. Zaregistruj sa hneď
!