Včera sme cestovali 200 km k rodičom na dohodnutý obed. Ako sme ale po príchode zistili, oni na to zabudli a odišli na víkend do Tatier. Celé zle.
Dnes, po mesiaci čakania na víza, mi konečne prišla odpoveď z ambasády: "Stratili sme Vaše dokumenty". Celé zle.
Nedávno sme sa stretli partia ex-spolužiakov zo SŠ. Pobrali sme sa piť a ked to už jeden z nás nevydržal, ochotne sme ho zobrali na plecia, že ho zanesieme domov k jeho rodičom. Prišli sme pred dom, zazvonili sme a čakali. Rodičia vyšli a my sme im pustili do predsiene Mareka so slovami "bloček nemáme, ale reklamujeme, že ste ho zle spravili". Nejak by sme to boli prežili, ak by sme sa tam už nikdy nevrátili. No problém bol, že sme to spravili mojim rodičom a hodili sme ku nám na chodbu môjho spolužiaka, ktorý sa nakoniec zgrcal. Aj tak ho ale nechali u nás spať. Mama ma skoro zabila. Celé zle.
Pred pár dňami som pri odchode z nášho domu zastavila syna (19) na cca 10-15min, s nejakou slečnou a pustila sa do debaty. Prišla mi milá a fajn. No pohľady a správanie môjho syna boli ako by som ho strápňovala. Vkuse kukal na hodiny a chodil po chodbe a preto som nejak uznala, že bližšie zoznamovanie predsa odložím. Pri otváraní dverí mi doplo, prečo sa syn tak nervózne tváril. Neviem čo bolo blbšie. Či môj rozhovor s ňou o tom, aký je môj syn super, alebo to, že sa vo dverách stretla s jej kamoškou, ktorá mala namierené priamo k nám za mojím synom a ešte než ju zbadala mu dala pusu. Celé zle.
Pred pár dňami som mal hnačku po koláči, ktorý bol pár dní u nás v práci a ja som ho zjedol. Doma sme štyria, no a deliť sa o jedno WC bol trochu problém. Takže, keď som zahlásil, že idem na WC, chcel ísť každý ešte na malú pred tým ako "zamorím" wc. To čakanie som však nevydržal. Celé zle.
Pred pár týždňami sme sa museli nasťahovať k svokrovcom do domu. Keďže som naučená na svoje osušky tak som ich poprosila aby tie moje nepoužívali. Dlhšiu dobu to fungovalo až kým som omylom svokra nenačapala ako so utiera zadok do môjho uteráku na tvár. Neviem čo bolo horšie. Či ten pohľad, alebo to vedomie, že to už robí dlhší čas. Celé zle.
Pred niekoľkými rokmi som si otvorila kníhkupectvo. Pred mesiacmi som si prebúrala priečku s vedľajšou pobočkou a tak mi vznikli dva vchody oddelené hrubým stĺpom. Otvorené som mala oba kvôli chronologickému postupu zákazníkov cez predajňu. Jeden vstup, druhý výstup po prejdení obchodu. Nikdy s tým neboli problémy až dodnes. Pán prišiel dnu. Pozdravil sa, poobzeral a vypýtal si niečo, čo som žiaľ nemala. On teda poďakoval, otočil sa a išiel von mrmlajúc, že skúsi vedľa. A tak obišiel stĺp a vošiel znova dnu cez druhé dvere. Došlo mu to až po tom čo sa ma na to opýtal zas a divne na mňa pozrel. Celé zle.
Dnes prišiel do kina Andrej Danko. Netuším, čo si pýtal, no toľko "jeho výrokov", ktoré predniesli zamestnanci si myslím, že ani nemohol vypustiť. A celé to zaklincovali vyhlásením, že by mali zaviesť "kapitánske menu" a následne chalan predniesol, že keby mal niekedy vrátiť uniformu, urobí to takto (pobozkal si kravatu) zahlásil "nikdy". Celé zle.
Nedávno moja kamrátka, ktorá je chudá ako slamka začala chudnúť, lebo jej priateľ povedal, že s tlsťoškami nechce chodiť a ona vraj začala priberať. Chlapec musí mať superschopnosti, pretože okrem neho si to nikto nevšimol. Celé zle.
Dnes môjho 2-ročného syna napadlo, že najlepší spôsob ako mi dať vedieť že sa pokakal, je siahnuť do plienky a za hrsť mi podať. Celé zle.